Bez ohľadu na to, či patríte medzi prírodovedných nadšencov, alebo sa o fungovanie ľudského organizmu zaujímate skôr z hľadiska starostlivosti o svoje zdravie, určite sa zhodneme na tom, že mozog je skutočne fascinujúcim orgánom. Napriek tomu, že je už niekoľko rokov predmetom vedeckého bádania, vedci stále prichádzajú na nové a nové poznatky. A hoci by rozprávanie o ľudskom mozgu dalo spísať do desiatok kníh, poďme sa pozrieť na to najzákladnejšie – z čoho sa mozog vlastne skladá a ako funguje? A ako ho môžete maximálne podporiť?
Mozog je sofistikovaný orgán
Z čoho sa skladá mozog?
O tom, ako vlastne vyzerá mozog, má väčšina z nás asi pomerne jasnú predstavu. Tento sofistikovaný orgán, ktorý je „hlavou“ našej nervovej sústavy, riadi pohyb svalov i funkciu orgánov či spracováva informácie, rozhodne nie je žiadnym drobčekom. Ľudský mozog vážiaci v priemere 1,5 kilogramov právom patrí medzi najväčšie na svete. Aspoň čo sa týka pomeru k telu – v absolútnej veľkosti sú jasným víťazom vorvane tuponosé s takmer osemkilovým mozgom. Aj medzi jednotlivými ľudskými mozgami sa však nájdu značné rozdiely. Príkladom môže byť fakt, že ženský mozog je spravidla o niečo málo menší ako ten mužský. Okrem toho sa mozog s pribúdajúcim vekom postupne zmenšuje. Nenechajte sa však zmiasť – veľkosť mozgu nijako nekoreluje s inteligenciou!
Skôr než jeho veľkosť nás teda bude zaujímať to, z čoho sa mozog vlastne skladá. Ak by naše mozgy disponovali tabuľkou zloženia, možno by vás zaskočila informácia, že hmotu mozgu tvorí zo 60 percent tuk. Zvyšných 40 percent sa delí nai vodu, bielkoviny, sacharidy a soli. Nechýbajú však samozrejme ani cievy a nervy, vrátane neurónov a gliových buniek. Naopak by sme v mozgu nenašli žiadne svaly.
Zloženie mozgu
Ak ste niekedy videli mozog vystavený v prírodovednom múzeu, možno vás prekvapia aj informácie, že ako taký nemá vzhľadom na vysoký obsah tukov a vody príliš pevnú štruktúru. Prirovnať by sme ho mohli k želatíne či aspiku!
6 dôvodov, prečo je mozog neuveriteľným orgánom
O tom, že mozog budí v ľudstve zvedavosť už po generácie, niet pochýb. A niet divu! Ide skrátka o neuveriteľný orgán, ktorý rad odborníkov považuje za najkomplexnejšiu štruktúru vo vesmíre. Neveríte? Tu je malá ochutnávka toho, čo mozog vlastne dokáže:
Ľudský mozog je jediný objekt, ktorý dokáže premýšľať sám o sebe.
Mozog dokáže cítiť len príjemné vnemy – nenachádzajú sa v ňom receptory bolesti. Pokiaľ máte migrénu či vás bolí hlava, v skutočnosti bolesť nevychádza z mozgu, ale z mozgových obalov.
Mozog je poháňaný elektrickým prúdom. Produkuje ho toľko, že by sme s jeho pomocou dokázali rozsvietiť 25 wattovú žiarovku!
Aj keď sa tak na prvý pohľad nemusí zdať, naše oči sú súčasťou mozgu a sú s ním priamo spojené!
Mozog ako taký má zo všetkých orgánov najvyššiu teplotu, a to až o 2,5 stupňa Celzia vyššiu ako zvyšok tela.
Za druhý mozog sú často označované naše črevá. Tzv. enterický autonómny nervový systém (1) tráviacej sústavy funguje nezávisle od mozgu, zároveň s ním však veľmi intenzívne komunikuje.
Aké sú časti mozgu a aké majú funkcie?
Keď sa povie časti mozgu, možno si z hodín biológie na základnej škole vybavujete pojmy ako koncový mozog, mozgový kmeň a medzimozog. Ak by sme sa však na mozog pozreli z anatomického hľadiska, rozdeliť ho možno na tri hlavné časti – koncový mozog, predný mozog a zadný mozog. Do tohto zoznamu môže byť zaradený aj mozoček, Varolov most, predĺžená miecha a už spomínaný medzimozog. Nehovoriac o ďalšom delení jednotlivých častí a lalokov. Nebudeme však dnes veci zbytočne komplikovať; poďme sa postupne pozrieť na tri základné anatomické štruktúry, teda predný mozog, stredný mozog a zadný mozog.
Predný mozog
Predný mozog sa ako taký skladá z koncového mozgu a medzimozgu. Obe z týchto hlavných štruktúr, teda koncový mozog a medzimozog, sa ďalej delia na ďalšie funkčné aj morfologicky odlišné časti. Zatiaľ čo medzimozog sa skladá z epitalamu, thalamu, metatalamu, subtalamu a hypotalamu, koncový mozog ďalej delíme na dve hemisféry spojené kalóznym telesom.
Keďže však nie sme na stredoškolskej hodine biológie, skôr než názvy jednotlivých častí nás dnes budú zaujímať ich funkcie. Predný mozog, poprípade medzimozog a jeho časti, je zodpovedný napríklad za prenos motorických a senzorických (zmyslových) signálov či produkciu hormónov. Naopak koncový mozog, ktorý tvorí najväčšiu časť centrálnej mozgovej sústavy, umožňuje ako zmyslové vnímanie a pohyb, tak myslenie.
Keď sa bavíme o koncovom mozgu, nemôžeme zabudnúť na bielu a šedú mozgovú hmotu, z ktorých sa skladá. Na funkcie šedej hmoty sa pozrieme ďalej v článku; teraz prichádza na rad ďalšiu časť mozgu – stredný mozog.
Stredný mozog
Aj keď je stredný mozog najmenší z troch hlavných sekcií mozgu, pochváliť sa môže zaujímavým prvenstvom – ako súčasť mozgového kmeňa ho možno spolu s predĺženou miechou označiť za fylogeneticky najstaršiu časť mozgu. Nebude tak asi žiadnym prekvapením, že do jeho „kompetencií“ spadajú predovšetkým vrodené (nepodmienené) reflexy.
Zadný mozog
Tým sa dostávame k poslednej z troch častí mozgu, teda zadnému mozgu (2), ktorý sa skladá zo spomínanej predĺženej miechy, mozočku a Varolovho mozgu. Podobne ako stredný mozog je aj zadný mozog súčasťou mozgového kmeňa a patrí tak k najstarším štruktúram ľudského mozgu. Ovláda funkcie nevyhnutné pre prežitie, ako je tlkot srdca, dýchanie, prehĺtanie, spánok či cirkadiánny rytmus.
Čo je šedá kôra mozgová alebo šedá hmota?
Anatomie a fungovanie mozgu
Zhrnuli sme si tri základné časti mozgu a prišiel čas sa vrátiť k sľubovanej šedej mozgovej kôre. Ako si možno matne spomínate zo školských rokov, šedou hmotou je tvorená zvrásnená mozgová kôra riadiaca naše vedomie. Zvrásnenie má jednoduchý dôvod – zvyšuje plochu mozgovej kôry. Tá sa ako taká delí na niekoľko lalokov, z ktorých každý plní inú funkciu:
Tylový lalok: zrakové vnemy,
Spánkový lalok: zvuk, jazyk, emócie, pamäť,
Temenný lalok: priestorová orientácia,
Čelný lalok: vedomie, schopnosť uvažovania a rozhodovania.
A z čoho sa vlastne šedá mozgová kôra skladá? Oproti zvyšku mozgu obsahuje pomerne málo tukov, a je tak tvorená predovšetkým telami nervových buniek neurónov. Naopak biela hmota mozgová (3), ktorá prepája jednotlivé časti mozgu, obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien (axónov).
Ako funguje mozog?
Anatómiu a spolu s ňou aj nával odborných názvov máme za sebou a prichádza čas na veľké odhalenie, respektíve odpoveď na otázku, ako náš mozog vlastne funguje. Ako sme si už párkrát pripomenuli, mozog je zodpovedný za celý rad životne dôležitých procesov, ako napríklad:
myslenie, snívanie, orientáciu v priestore, prežívanie emócií.
Okrem vyššie uvedených častí mozgu sú neoddeliteľnou súčasťou jeho fungovania aj nervové bunky zvané neuróny, ktorých mozog obsahuje až 100 miliárd. Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály, a predstavujú tak pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog. Neurón sa skladá z dvoch hlavných častí:
Tela neurónu (soma; je tu uložené jadro),
Výbežkov neurónu (krátke dendrity a dlhé axóny).
Neuróny v našom tele majú rôzne veľkosti – zatiaľ čo v končatinách môžu byť výbežky dlhé niekoľko desiatok centimetrov, v mozgu mnohokrát dosahujú iba niekoľko milimetrov. Líšiť sa však môžu aj svojim tvarom, ktorý sa odvíja od ich funkcie. Na základe toho ich možno klasifikovať do troch skupín:
Senzorické neuróny (aferentné): privádzajú informáciu z periférií do CNS,
Motorické neuróny (eferentné): vedú povelový vzruch z CNS do svalov, kože a žliaz),
Interneuorony : Spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.
Najjednoduchším príkladom, ako funguje nervový prenos, sú naše reflexy. Iste poznáte napríklad test patelárneho reflexu, keď ťuknutie pod koleno vyvolá stiahnutie svalu a reflexívne vykopnutie nohy. Z hľadiska nervovej sústavy dôjde najprv k prenosu signálu do mozgu prostredníctvom senzorických neurónov. Mozog, prípadne miecha následne vyšle motorickými neurónmi povel na stiahnutie svalu.
Podobných reflexov máme hneď niekoľko; čím je úkon komplikovanejší, tým je komplexnejšia cesta vzruchov neurónmi a zároveň sa zvyšuje aj zapojenie mozgu na úkor predĺženej miechy.
Ako funguje ľavá a pravá hemisféra mozgu?
Ako už bolo povedané, mozog (presnejšie povedané koncový mozog) je rozdelený na dve hemisféry, ktoré spája tzv. kalózne teleso tvorené neurónmi. Mozgové hemisféry tak možno považovať za párový orgán, pričom každá z nich má na starosti trochu iné oblasti. Nielenže ovládajú opačnú stranu tela (teda pravá hemisféra ľavú a ľavá hemisféra pravú), ale každému z nich sú pripisované trochu iné zručnosti a schopnosti:
Ľavá hemisféra : Matematické a logické schopnosti, analytické a abstraktné myslenie, rečové zručnosti, písanie, počítanie, motorické reakcie,
Zároveň je na mieste dodať, že obe hemisféry je potrebné vnímať ako dve polovice jedného celku. Pre správne fungovanie mozgu je absolútne nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami – keď v rámci snahy o liečbu epilepsie prerušil americký neurofyziológ Roger W. Sperry kalózne teleso spájajúce obe hemisféry, došlo u pacientov k poruchám správania a narušeniu integrity osobnosti (4).
Ako podporovať zdravie mozgu?
Návyky poškodzujúce mozog
Hoci mozog, rovnako ako zvyšok nášho tela, starne, môžeme jeho zdravie vedome podporiť, a znížiť aj riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení či napríklad zhoršenie pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.
1. Dostatočný spánok
Prvým krokom k zdravému mozgu je predovšetkým dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa totiž regeneruje nielen naše telo, ale aj mozog. Podľa odborníkov dochádza pri spánku k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov či traumy, ktoré sme predchádzajúci deň prežili. Podmienkou je však neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.
2. Vyvážený jedálniček
V druhom rade by sme nemali zabúdať na zdravú a vyváženú stravu. Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a je tak nevyhnutné ho zásobovať živinami. Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú predovšetkým omega 3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme predovšetkým v rybách či napríklad olivovom oleji. Odborníci na výživu tak odporúčajú najmä stredomorskú kuchyňu, ktorá je známa svojim priaznivým vplyvom na zdravie nielen mozgu, ale celého tela.
3. Pravidelný pohyb
Zabúdať by sme nemali ani na pravidelný pohyb – ako ukazuje množstvo štúdií, ľudia pravidelne vystavení fyzickej aktivite majú nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení. Nie je potrebné sa venovať vrcholovému športu. Vášmu zdraviu prospeje svižnejšia prechádzka, plávanie, beh či napríklad jazda na bicykli.
4. Zdravý kardiovaskulárny systém
Pohyb tiež podporuje váš kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné tiež venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru či tlaku. Zdravé cievy sú jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať cievnej mozgovej príhode.
5. Trénovanie mozgu
Rovnako ako je nevyhnutné trénovať svaly, aby sme predišli ich atrofii, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Akonáhle ho prestaneme používať, s našimi kognitívnymi schopnosťami to pôjde z kopca. Skúste preto do svojho každodenného režimu zaradiť činnosti, ktoré zapoja mozgové závity, či už ide o lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo napríklad skladanie hlavolamov.
6. Starostlivosť o mentálne zdravie
Na záver nezostáva nič iné len dodať, že so zdravým mozgu súvisí aj naša mentálna a psychická pohoda. Nezabudnite preto udržovať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a naopak dostatočne relaxovať.
Žijeme v dobe, kedy je takmer nemožné vyhnúť sa stresu. Hoci nás stres môže v menšej miere motivovať k lepším výkonom, z dlhodobého hľadiska je jedným z najškodlivejších aspektov modernej civilizácie. Má za následok nielen problémy so spánkom, ale predovšetkým množstvo ochorení. Skôr ako siahnete po bežných liekoch, skúste stres zvládnuť prirodzenou cestou. V dnešnom …
V poslednom čase sa slovo imunita skloňuje vo všetkých pádoch rovnako často ako koronavírus. S nástupom celosvetovej pandémie sa o zdravie svojej imunity začali zaujímať aj ľudia, ktorí predtým nevenovali pozornosť svojmu zdraviu. Najčastejšie sa budovaniu silnej imunity venujú pacienti trpiaci autoimunitnými ochoreniami, ktoré sa pomaly, ale isto stávajú civilizačnými chorobami. Vďaka preťaženiu stresom, zlému …
Terpény a „sprievodný efekt“ Vo väčšine štúdií na zvieratách s kanabidiolom sa na výskumné účely používa jednomolekulový syntetický CBD vyrobený v biochemických laboratóriách. Naproti tomu výťažky z celých rastlín zvyčajne obsahujú CBD, THC a viac ako 400 stopových zlúčenín. Mnohé z týchto zlúčenín pôsobia synergicky a vytvárajú tzv. sprievodný účinok, ktorý zosilňuje terapeutické účinky jednotlivých …
Kanabigerol (CBG) je kanabinoid, čo znamená, že je jednou z mnohých látok, ktoré sa nachádzajú v konope. Najznámejšími kanabinoidmi sú kanabidiol (CBD) a tetrahydrokanabinol (THC), ale v poslednom čase sa zvyšuje záujem o potenciálne výhody CBG. CBG sa považuje za praotca ostatných kanabinoidov. CBGA, kyselina kanabigerolová, sa totiž pri zahrievaní rozkladá na CBG, CBD, THC …
Anatómia mozgu, ako funguje a ako jeho fungovanie podporiť
Bez ohľadu na to, či patríte medzi prírodovedných nadšencov, alebo sa o fungovanie ľudského organizmu zaujímate skôr z hľadiska starostlivosti o svoje zdravie, určite sa zhodneme na tom, že mozog je skutočne fascinujúcim orgánom. Napriek tomu, že je už niekoľko rokov predmetom vedeckého bádania, vedci stále prichádzajú na nové a nové poznatky. A hoci by rozprávanie o ľudskom mozgu dalo spísať do desiatok kníh, poďme sa pozrieť na to najzákladnejšie – z čoho sa mozog vlastne skladá a ako funguje? A ako ho môžete maximálne podporiť?
Mozog je sofistikovaný orgán
Z čoho sa skladá mozog?
O tom, ako vlastne vyzerá mozog, má väčšina z nás asi pomerne jasnú predstavu. Tento sofistikovaný orgán, ktorý je „hlavou“ našej nervovej sústavy, riadi pohyb svalov i funkciu orgánov či spracováva informácie, rozhodne nie je žiadnym drobčekom. Ľudský mozog vážiaci v priemere 1,5 kilogramov právom patrí medzi najväčšie na svete. Aspoň čo sa týka pomeru k telu – v absolútnej veľkosti sú jasným víťazom vorvane tuponosé s takmer osemkilovým mozgom. Aj medzi jednotlivými ľudskými mozgami sa však nájdu značné rozdiely. Príkladom môže byť fakt, že ženský mozog je spravidla o niečo málo menší ako ten mužský. Okrem toho sa mozog s pribúdajúcim vekom postupne zmenšuje. Nenechajte sa však zmiasť – veľkosť mozgu nijako nekoreluje s inteligenciou!
Skôr než jeho veľkosť nás teda bude zaujímať to, z čoho sa mozog vlastne skladá. Ak by naše mozgy disponovali tabuľkou zloženia, možno by vás zaskočila informácia, že hmotu mozgu tvorí zo 60 percent tuk. Zvyšných 40 percent sa delí nai vodu, bielkoviny, sacharidy a soli. Nechýbajú však samozrejme ani cievy a nervy, vrátane neurónov a gliových buniek. Naopak by sme v mozgu nenašli žiadne svaly.
Zloženie mozgu
Ak ste niekedy videli mozog vystavený v prírodovednom múzeu, možno vás prekvapia aj informácie, že ako taký nemá vzhľadom na vysoký obsah tukov a vody príliš pevnú štruktúru. Prirovnať by sme ho mohli k želatíne či aspiku!
6 dôvodov, prečo je mozog neuveriteľným orgánom
O tom, že mozog budí v ľudstve zvedavosť už po generácie, niet pochýb. A niet divu! Ide skrátka o neuveriteľný orgán, ktorý rad odborníkov považuje za najkomplexnejšiu štruktúru vo vesmíre. Neveríte? Tu je malá ochutnávka toho, čo mozog vlastne dokáže:
Aké sú časti mozgu a aké majú funkcie?
Keď sa povie časti mozgu, možno si z hodín biológie na základnej škole vybavujete pojmy ako koncový mozog, mozgový kmeň a medzimozog. Ak by sme sa však na mozog pozreli z anatomického hľadiska, rozdeliť ho možno na tri hlavné časti – koncový mozog, predný mozog a zadný mozog. Do tohto zoznamu môže byť zaradený aj mozoček, Varolov most, predĺžená miecha a už spomínaný medzimozog. Nehovoriac o ďalšom delení jednotlivých častí a lalokov. Nebudeme však dnes veci zbytočne komplikovať; poďme sa postupne pozrieť na tri základné anatomické štruktúry, teda predný mozog, stredný mozog a zadný mozog.
Predný mozog
Predný mozog sa ako taký skladá z koncového mozgu a medzimozgu. Obe z týchto hlavných štruktúr, teda koncový mozog a medzimozog, sa ďalej delia na ďalšie funkčné aj morfologicky odlišné časti. Zatiaľ čo medzimozog sa skladá z epitalamu, thalamu, metatalamu, subtalamu a hypotalamu, koncový mozog ďalej delíme na dve hemisféry spojené kalóznym telesom.
Keďže však nie sme na stredoškolskej hodine biológie, skôr než názvy jednotlivých častí nás dnes budú zaujímať ich funkcie. Predný mozog, poprípade medzimozog a jeho časti, je zodpovedný napríklad za prenos motorických a senzorických (zmyslových) signálov či produkciu hormónov. Naopak koncový mozog, ktorý tvorí najväčšiu časť centrálnej mozgovej sústavy, umožňuje ako zmyslové vnímanie a pohyb, tak myslenie.
Keď sa bavíme o koncovom mozgu, nemôžeme zabudnúť na bielu a šedú mozgovú hmotu, z ktorých sa skladá. Na funkcie šedej hmoty sa pozrieme ďalej v článku; teraz prichádza na rad ďalšiu časť mozgu – stredný mozog.
Stredný mozog
Aj keď je stredný mozog najmenší z troch hlavných sekcií mozgu, pochváliť sa môže zaujímavým prvenstvom – ako súčasť mozgového kmeňa ho možno spolu s predĺženou miechou označiť za fylogeneticky najstaršiu časť mozgu. Nebude tak asi žiadnym prekvapením, že do jeho „kompetencií“ spadajú predovšetkým vrodené (nepodmienené) reflexy.
Zadný mozog
Tým sa dostávame k poslednej z troch častí mozgu, teda zadnému mozgu (2), ktorý sa skladá zo spomínanej predĺženej miechy, mozočku a Varolovho mozgu. Podobne ako stredný mozog je aj zadný mozog súčasťou mozgového kmeňa a patrí tak k najstarším štruktúram ľudského mozgu. Ovláda funkcie nevyhnutné pre prežitie, ako je tlkot srdca, dýchanie, prehĺtanie, spánok či cirkadiánny rytmus.
Čo je šedá kôra mozgová alebo šedá hmota?
Anatomie a fungovanie mozgu
Zhrnuli sme si tri základné časti mozgu a prišiel čas sa vrátiť k sľubovanej šedej mozgovej kôre. Ako si možno matne spomínate zo školských rokov, šedou hmotou je tvorená zvrásnená mozgová kôra riadiaca naše vedomie. Zvrásnenie má jednoduchý dôvod – zvyšuje plochu mozgovej kôry. Tá sa ako taká delí na niekoľko lalokov, z ktorých každý plní inú funkciu:
A z čoho sa vlastne šedá mozgová kôra skladá? Oproti zvyšku mozgu obsahuje pomerne málo tukov, a je tak tvorená predovšetkým telami nervových buniek neurónov. Naopak biela hmota mozgová (3), ktorá prepája jednotlivé časti mozgu, obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien (axónov).
Ako funguje mozog?
Anatómiu a spolu s ňou aj nával odborných názvov máme za sebou a prichádza čas na veľké odhalenie, respektíve odpoveď na otázku, ako náš mozog vlastne funguje. Ako sme si už párkrát pripomenuli, mozog je zodpovedný za celý rad životne dôležitých procesov, ako napríklad:
Okrem vyššie uvedených častí mozgu sú neoddeliteľnou súčasťou jeho fungovania aj nervové bunky zvané neuróny, ktorých mozog obsahuje až 100 miliárd. Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály, a predstavujú tak pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog. Neurón sa skladá z dvoch hlavných častí:
Neuróny v našom tele majú rôzne veľkosti – zatiaľ čo v končatinách môžu byť výbežky dlhé niekoľko desiatok centimetrov, v mozgu mnohokrát dosahujú iba niekoľko milimetrov. Líšiť sa však môžu aj svojim tvarom, ktorý sa odvíja od ich funkcie. Na základe toho ich možno klasifikovať do troch skupín:
Najjednoduchším príkladom, ako funguje nervový prenos, sú naše reflexy. Iste poznáte napríklad test patelárneho reflexu, keď ťuknutie pod koleno vyvolá stiahnutie svalu a reflexívne vykopnutie nohy. Z hľadiska nervovej sústavy dôjde najprv k prenosu signálu do mozgu prostredníctvom senzorických neurónov. Mozog, prípadne miecha následne vyšle motorickými neurónmi povel na stiahnutie svalu.
Podobných reflexov máme hneď niekoľko; čím je úkon komplikovanejší, tým je komplexnejšia cesta vzruchov neurónmi a zároveň sa zvyšuje aj zapojenie mozgu na úkor predĺženej miechy.
Ako funguje ľavá a pravá hemisféra mozgu?
Ako už bolo povedané, mozog (presnejšie povedané koncový mozog) je rozdelený na dve hemisféry, ktoré spája tzv. kalózne teleso tvorené neurónmi. Mozgové hemisféry tak možno považovať za párový orgán, pričom každá z nich má na starosti trochu iné oblasti. Nielenže ovládajú opačnú stranu tela (teda pravá hemisféra ľavú a ľavá hemisféra pravú), ale každému z nich sú pripisované trochu iné zručnosti a schopnosti:
Zároveň je na mieste dodať, že obe hemisféry je potrebné vnímať ako dve polovice jedného celku. Pre správne fungovanie mozgu je absolútne nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami – keď v rámci snahy o liečbu epilepsie prerušil americký neurofyziológ Roger W. Sperry kalózne teleso spájajúce obe hemisféry, došlo u pacientov k poruchám správania a narušeniu integrity osobnosti (4).
Ako podporovať zdravie mozgu?
Návyky poškodzujúce mozog
Hoci mozog, rovnako ako zvyšok nášho tela, starne, môžeme jeho zdravie vedome podporiť, a znížiť aj riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení či napríklad zhoršenie pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.
1. Dostatočný spánok
Prvým krokom k zdravému mozgu je predovšetkým dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa totiž regeneruje nielen naše telo, ale aj mozog. Podľa odborníkov dochádza pri spánku k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov či traumy, ktoré sme predchádzajúci deň prežili. Podmienkou je však neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.
2. Vyvážený jedálniček
V druhom rade by sme nemali zabúdať na zdravú a vyváženú stravu. Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a je tak nevyhnutné ho zásobovať živinami. Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú predovšetkým omega 3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme predovšetkým v rybách či napríklad olivovom oleji. Odborníci na výživu tak odporúčajú najmä stredomorskú kuchyňu, ktorá je známa svojim priaznivým vplyvom na zdravie nielen mozgu, ale celého tela.
3. Pravidelný pohyb
Zabúdať by sme nemali ani na pravidelný pohyb – ako ukazuje množstvo štúdií, ľudia pravidelne vystavení fyzickej aktivite majú nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení. Nie je potrebné sa venovať vrcholovému športu. Vášmu zdraviu prospeje svižnejšia prechádzka, plávanie, beh či napríklad jazda na bicykli.
4. Zdravý kardiovaskulárny systém
Pohyb tiež podporuje váš kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné tiež venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru či tlaku. Zdravé cievy sú jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať cievnej mozgovej príhode.
5. Trénovanie mozgu
Rovnako ako je nevyhnutné trénovať svaly, aby sme predišli ich atrofii, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Akonáhle ho prestaneme používať, s našimi kognitívnymi schopnosťami to pôjde z kopca. Skúste preto do svojho každodenného režimu zaradiť činnosti, ktoré zapoja mozgové závity, či už ide o lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo napríklad skladanie hlavolamov.
6. Starostlivosť o mentálne zdravie
Na záver nezostáva nič iné len dodať, že so zdravým mozgu súvisí aj naša mentálna a psychická pohoda. Nezabudnite preto udržovať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a naopak dostatočne relaxovať.
Zdroje
Related Posts
CBD na stres – Čo je stres a prečo sme v strese?
Žijeme v dobe, kedy je takmer nemožné vyhnúť sa stresu. Hoci nás stres môže v menšej miere motivovať k lepším výkonom, z dlhodobého hľadiska je jedným z najškodlivejších aspektov modernej civilizácie. Má za následok nielen problémy so spánkom, ale predovšetkým množstvo ochorení. Skôr ako siahnete po bežných liekoch, skúste stres zvládnuť prirodzenou cestou. V dnešnom …
Vplyv CBD na imunitný systém
V poslednom čase sa slovo imunita skloňuje vo všetkých pádoch rovnako často ako koronavírus. S nástupom celosvetovej pandémie sa o zdravie svojej imunity začali zaujímať aj ľudia, ktorí predtým nevenovali pozornosť svojmu zdraviu. Najčastejšie sa budovaniu silnej imunity venujú pacienti trpiaci autoimunitnými ochoreniami, ktoré sa pomaly, ale isto stávajú civilizačnými chorobami. Vďaka preťaženiu stresom, zlému …
Terpény a „sprievodný efekt“
Terpény a „sprievodný efekt“ Vo väčšine štúdií na zvieratách s kanabidiolom sa na výskumné účely používa jednomolekulový syntetický CBD vyrobený v biochemických laboratóriách. Naproti tomu výťažky z celých rastlín zvyčajne obsahujú CBD, THC a viac ako 400 stopových zlúčenín. Mnohé z týchto zlúčenín pôsobia synergicky a vytvárajú tzv. sprievodný účinok, ktorý zosilňuje terapeutické účinky jednotlivých …
Zoznámte sa s CBG, novým kanabinoidom v rodine
Kanabigerol (CBG) je kanabinoid, čo znamená, že je jednou z mnohých látok, ktoré sa nachádzajú v konope. Najznámejšími kanabinoidmi sú kanabidiol (CBD) a tetrahydrokanabinol (THC), ale v poslednom čase sa zvyšuje záujem o potenciálne výhody CBG. CBG sa považuje za praotca ostatných kanabinoidov. CBGA, kyselina kanabigerolová, sa totiž pri zahrievaní rozkladá na CBG, CBD, THC …