Dopamín – ako ho zvýšiť a na čo nám je

Napriek tomu, že možno máte stredoškolské hodiny biológie dávno za sebou, asi si ešte matne vybavíte pojem dopamín. Tento neurotransmiter, často označovaný ako hormón šťastia, je skloňovaný predovšetkým v oblasti psychického zdravia a v spojitosti s depresiami. Ako sa však dozviete v dnešnom článku, dopamín hrá v našom organizme skutočne nezanedbateľnú úlohu, a rozhodne tak nie je na škodu podporiť jeho prirodzenú produkciu.

5 dôvodov, prečo je dopamín pre telo dôležitý

Ako sme naznačili v úvode, dopamín sa radí medzi neurotransmitery čiže neuroprenášače, teda látky, ktoré v tele fungujú ako poslíčkovia dôležitých signálov. Ako taký vzniká v mozgu a sprostredkováva komunikáciu medzi mozgovými bunkami a zvyškom nášho tela. Okrem toho sa jedná o tzv. neurohormón produkovaný hypotalamom – v tomto kontexte býva označovaný ako prolaktín inhibujúci hormón.

Asi nebude žiadnym prekvapením, že dopamín je skrátka kľúčový pre celý rad procesov v našom organizme. Na starosti má napríklad:

1. Regulácia pohybu: Ako dôležitý neurotransmiter hrá dopamín kľúčovú úlohu v regulácii pohybového systému. Znížená hladina dopamínu je spájaná s Parkinsonovou chorobou, ktorá sa prejavuje trasením a motorickými poruchami.
2. Regulácia nálady: Zvýšená hladina dopamínu je spájaná s pocitom odmeny, motiváciou a pocitom šťastia. Nedostatok dopamínu môže viesť k depresii a úzkosti.
3. Kognitívne funkcie: Dopamín má významný vplyv na naše kognitívne funkcie, ako je pamäť, pozornosť a učenie.
4. Regulácia hormonálneho systému: Dopamín je nevyhnutný na reguláciu hormonálneho systému. Ovplyvňuje napríklad uvoľňovanie hormónu prolaktín, ktorý je zodpovedný za produkciu materského mlieka.
5. Regulácia spánku: Nedostatok či prebytok dopamínu pocítite aj na kvalite spánku. Vyvážená hladina dopamínu je dôležitá pre zdravý spánok a fungujúci cirkadiánny rytmus.

Tým však práca, ktorú dopamín odvádza v našom tele, ani zďaleka nekončí. Zásadné je napríklad pre redukciu inzulínu v pankrease, sťahovaní či naopak rozťahovaní ciev alebo napríklad vnímaní bolesti.

Úloha dopamínu a duševného zdravia

Väčšinu z nás z hľadiska funkcie dopamínu v tele pravdepodobne najviac zaujíma jeho úloha v oblasti duševného zdravia. V populárno náučnej literatúre je často označovaný za hormón šťastia, a niet divu. Je súčasťou systému odmien, ktorý vznikol v rámci evolúcie ako taký šikovný nástroj na prežitie. Laicky povedané, odmeňuje „príjemné“ činnosti, ktoré nám pomáhajú prežiť (teda napríklad jedlo, pitie či rozmnožovanie), pocitom šťastia a uspokojenia.

Zatiaľ čo vyrovnávať hladinu dopamínu je ideálnou štartovacou čiarou pre pevné duševné zdravie (hoci na neho má vplyv samozrejme oveľa viac faktorov), jeho nedostatok sa môže prejaviť rôznymi duševnými chorobami, ako je depresia či dokonca ADHD.

Úloha dopamínu pri obezite

Negatívny účinok môže mať aj nadbytok dopamínu. Ak pominieme vážnejšie ochorenie, ako je schizofrénia, so zvýšenou produkciou dopamínu súvisia aj rôzne závislosti, a to nielen na drogách, ale napríklad na jedle.

A ako to funguje? Jednoducho – ako sme si vysvetlili vyššie, mozog nás za niektoré činnosti odmeňuje poriadnou dávkou dopamínu, a teda aj pocitom šťastia. Dopamín sa vo veľkej miere uvoľňuje pri konzumácii potravy, ktorá je bohatá na tuky alebo cukry. To môže viesť k nezdravému stravovaniu a nadmernému príjmu kalórií, a teda aj nadváhe či dokonca obezite.

Ako rozpoznať správnu hladinu dopamínu

Možno si pri pohľade na zoznam zdravotných i duševných problémov, ku ktorým môže viesť nerovnováha dopamínu v tele, kladiete otázku, ako rozpoznať jeho správnu hladinu. Aj tentoraz je odpoveď pomerne priamočiara. Správnu hladinu dopamínu spravidla máte vtedy, ak sa cítite:

• šťastní,
• sústredení,
• motivovaní.

Príznaky nízkej hladiny dopamínu

Ako asi napovedajú prejavy vyrovnanej hladiny dopamínu, jeho nedostatok spoznáme podľa presne opačných pocitov. Najčastejším príznakom výrazne zníženej hladiny dopamínu v organizme je pocit skleslosti, nadmernej únavy a celkovo zníženej motivácie čokoľvek robiť. V skratke, telu chýba pomyselná odmena v podobe poriadnej dávky dopamínu za odvedenú prácu.

Existujú však samozrejme aj ďalšie príznaky, ktoré nám napovedia, že je čas s hladinou dopamínu niečo robiť. Typicky ide o:

• problémy s pamäťou,
• zhoršený spánok,
• znížená koncentrácia,
• nízke libido,
• výkyvy nálad.

Čo sa týka vzťahu medzi dopamínom a testosterónom, výskumy ukázali, že tieto dve chemické látky môžu ovplyvňovať jeden druhého. Dopamín môže stimulovať produkciu testosterónu. Na druhú stranu, testosterón môže ovplyvniť hladiny dopamínu v určitých častiach mozgu. Tento článok vám napovie, ako zvýšiť hladinu testosterónu.

Negatívna stránka príliš vysokej hladiny dopamínu

Dopamínu môžeme mať v tele nielen príliš málo, ale aj príliš veľa. Nadmerná produkcia tohto neurotransmiteru, ktorá sa prejavuje napríklad euforickými pocitmi a vysokým libidom, môže z dlhodobého hľadiska viesť napríklad k neschopnosti zaspať a ďalším spánkovým poruchám, zhoršenej schopnosti ovládať náhle impulzy či k celkovo zvýšenej agresivite. Zabúdať samozrejme nemôžeme ani na vážnejšie ochorenie spájané s vysokou hladinou dopamínu, ako je mánia, závislosť či už spomínaná obezita.

Ako zlepšiť (zvýšiť) hladinu dopamínu prirodzene?

Hladinu dopamínu je možné ovplyvňovať rôznymi liekmi, nás však dnes bude zaujímať skôr prirodzený spôsob harmonizácie produkcie dopamínu. Všeobecne platí, že základom vyrovnanej hladiny dopamínu je zdravý životný štýl, dostatok pohybu a pestrý jedálniček. Konkrétne do svojej životosprávy nezabudnite zaradiť:

• Potraviny bohaté na tyrozín – ako sú jablká, kuracie mäso, mandle, avokáda, zelený čaj, hrášok, sezamové či tekvicové semienka.
• Meditácie či iné činnosti vyžadujúce sústredenie – pomáhajú zvyšovať hladinu dopamínu v tele. Pomáhajú tiež znižovať stres a úzkosť, čo môže pozitívne ovplyvniť vašu hladinu dopamínu.
• Kvalitný a dostatočný spánok – pretože nedostatok spánku môže znížiť hladinu dopamínu. Preto je dôležité si dopriať dostatok kvalitného spánku.
• Pravidelný pohyb – cvičenie stimuluje uvoľňovanie dopamínu a ďalších neurotransmiterov, ako je serotonín a endorfíny.
• Pobyt na slnku – pomôže zvýšiť hladiny dopamínu, neurotransmiteru, ktorý je spojený s pocitmi šťastia a potešenia. Slnečné svetlo ovplyvňuje náš cirkadiánny rytmus a môže stimulovať produkciu dopamínu.
• Doplnky stravy, ako je vitamín D, horčík či probiotiká.

TIP : O aktívnom živote s Petrom Sedláčkom: Aby cvičenie nebolelo

Kde sa dopamín tvorí a ako?

 

Samotný dopamín vzniká nielen v niektorých oblastiach mozgu, ako je napríklad hypotalamus a mozgový kmeň, ale aj periférnych tkanív, teda obličkách či pečeni. Jeho vznik je pomerne komplexný proces, ktorý začína syntézou z tyrozínu či esenciálnej aminokyseliny fenylalanínu. V pomyselnom prvom kroku vznikne pripojením OH dihydroxyfenylalanín, predchodca dopamínu. Ten je následne pomocou špeciálneho enzýmu premenený na samotný dopamín, ktorý sa pri stimulácii nervovej bunky uvoľní do tela, aby zohral svoju rolu signálnej látky alebo neurotransmiteru.

Čo to ten dopamín vlastne je?

Na záver si zopakujme definíciu dopamínu: Jedná sa o biochemickú zlúčeninu, ktorú radíme medzi katecholamíny a ktorá v našom tele pôsobí ako neurotransmiter a hormón. Dopamín je syntetizovaný z aminokyseliny tyrozínu a má kľúčovú úlohu v regulácii širokého spektra fyziologických funkcií, vrátane motoriky, nálady, emócií, motivácie, pamäte či endokrinného systému.